Škola základ života

Občas premýšľam. Nad všeličím. Naposledy som premýšľal nad školou v našej spoločnosti. Populácia starne a bude starnúť aj ďalej. Ak by aj nie, mladnúť nebude. To je problém číslo jedna. Druhým problémom je obrovské množstvo vedomostí, ktoré dnešný človek potrebuje. Plnohodnotným sa (podľa nepísaných kritérií spoločnosti) človek stáva až po absolvovaní vysokej školy. Dnes chcú preto ľudia študovať. Problémom sa stáva, že sa tým fakticky skracuje produktívny vek. Jedinec nepracuje od osemnástich, ale od dvadsiatich troch, šiestich, či až od tridsiatich rokov. Ostáva tam nejakých tridsať rokov práce. Ostáva tam množstvo dôchodcov, hoci by sme aj zvýšili dôchodkový vek na sedemdesiat.
Myslím si, že kapitál nie je schopný postaviť sa zodpovedne k sociálnym otázkam. Najviac to schytajú dôchodcovia, ale ani to nebude stačiť.
Myslím si, že sa musí zefektívniť vzdelávanie. Myslím si, že sa musí zefektívniť tak, že sa školská dochádzka skráti o niekoľko rokov. A nie je to len o mojom názore, že takto to musí byť, lebo... Myslím si, že časom bude spoločnosť k tomuto donútená samovývojom, samotnou nutnosťou takéhoto kroku. A nebude sa už nikto pýtať či, iba ako.